Olexandra (33)

Sobota, 5. marca 2022, Žilina

Začula som dobrovoľníkov, hovorili o žene s mačkou. Povedali mi, že je vo veľmi zlom stave. Psychicky. Veľa plakala a mala problém dôverovať iným ľuďom. Jedna z dobrovoľníčok za ňou prišla so skvelou správou, že jej našli prácu. V kamenárstve, čiže v rámci jej schopností a profesie. Olexandra sa znova a znova pýtala, či je to pravda. Či tí ľudia naozaj súhlasili, že ju zamestnajú. Ponúkla som sa, že sa s ňou porozprávam. Rozprávať sa pomáha. Najmä, keď sa cítite na dne. Prišla som za ňou s malou taštičkou pozostávajúcou z make-upu, očných tieňov, rúžu, laku na nechty, malého parfumu a povedala som jej, že som si istá, že tieto veci bude potrebovať, aby vyzerala čo najlepšie v prvý deň v novej práci. Jej reakcia bola ohromujúca. Mala som pocit, že začala veriť, že všetko bude opäť dobré.

"Pochádzam z mesta Rubežnoje v Luhanskej oblasti. Na Slovensko som prišla 3. marca 2022. Doma zostala moja mama, ktorá je invalid. Snažím sa s ňou udržiavať kontakt, ako sa len dá. Mesto a jeho okolie často bombardujú, preto ani internetové pripojenie nie vždy funguje. Keď si to predstavím, krváca mi srdce."

"Neviem, kam pôjdem, ešte nemám žiadny plán. Na Slovensku sa mi páči, chcela by som si tu nájsť prácu a mamu dostať sem do bezpečia. Veľmi sa chcem vrátiť domov."

"Ak by som mohla niečo odkázať obyvateľom Ruska, opýtala by som sa ich, načo im to všetko je? Rozdeľujú otcov s deťmi, deti s rodinami, načo im to je? Prečo to robia? Nech nás nechajú žiť a dajú nám pokoj!"