Oksana (45) 

10. apríla 2022, Pruské. 45. deň vojny.

Je matkou, celých 17 dní nevedela, čo je s jej dcérou. Žije? Je v poriadku? Stalo sa jej niečo? Takýto strach nechce zažívať ani jedna mama. Do dnešného dňa nemá žiadne informácie ani o otcovi svojej dcéry. Rozvádzajú sa, mali však dobrý vzťah. Ani rozvodové konanie nič nemení na tom, že je otcom jej dieťaťa. A je nezvestný.  

"S dcérou sme sa stretli až na ceste do Poľska. Ja som bola dovtedy v Odese a ona v Mariupole. Nič som o nej nevedela dlhých 17 dní. Až počas evakuácie, keď mali signál, sa jej podarilo dovolať mi a povedať, že sú v poriadku, živí a zdraví."

"Všetci mi hovorili, aby som nepozerala správy, robilo to situáciu ešte ťažšou. U nás v Odese bol takmer kľud. Niektorí ľudia odišli, pozatváralo sa zopár obchodov, ale život tam plynul skoro ako predtým. Pracovala som v obchode, ale zatvorili ho asi pred mesiacom. Vlastníci utiekli, pretože sa báli. Chápem to. S manželom sa rozvádzame, ale mali sme pomerne dobrý vzťah, komunikovali sme spolu. Teraz o ňom nemám žiadne informácie, neviem, čo s ním je." 

"Na Slovensko sme prišli 6. apríla, predtým sme boli niekoľko dní v Poľsku. Bol tam už problém nájsť ubytovanie, dokonca aj platené. Sme tu aj s kocúrom, takže o to bolo zložitejšie nájsť si strechu nad hlavou. Čo bude ďalej, nevieme. V pondelok máme mať dokončenú registráciu, tak si budeme môcť začať hľadať prácu. Po vojne budeme hľadať dcérinho manžela, ktorý je momentálne pri námorníctve. Chceme sa vrátiť domov. Doma je doma!"

"Môj otec už nežije, ale mama zostala doma v Zaporoží. Odtiaľ som pôvodom aj ja. Je zatiaľ v poriadku, často sú u nich poplachy, ale zatiaľ sú v bezpečí." 

"Neviem, ako správne pomenovať to, čo sa deje. Národ len trpí a niekto chce niečo deliť? Neviem, ako to nazvať. Nie som politik, nemôžem nikoho súdiť, ale veľké chyby sa stali na oboch stranách. Moja rodina v Rusku nás podporuje, ale už aj tam sa medzi sebou ľudia hádajú. Všetci sme tu predtým spoločne žili, pracovali. Teraz si niekto spomenie, že niekomu bol darovaný nejaký kus zeme a chce to riešiť? Keď sa spýtate kohokoľvek, každý Vám odpovie, že chce len mier a stabilitu. Žilo sa nám dobre. Nikto nám nikdy pravdu nehovoril a ani nepovie. To je osud obyčajných ľudí."

"Viete, ja som si už svoje odžila, ale čo bude s mladými? Nerozumiem, načo sme vlastne opustili svoje domy. Aby tam mohli bojovať? Ani jedni, ani druhí nevyšli bojovať do poľa, ale schovávajú sa za našimi domami. Nech idú bojovať na široké pláne a nie v našich mestách. Tam nech si bojujú, koľko chcú. Mali sme plány a teraz nás čaká len neistota."