Irina (36), Alina (16), Anna (4)

Nedeľa, 6. marec 2022, Trenčín

Skúsila som si predstaviť, že som jednou z nich, že sa v úplnej panike za zvuku sirén a naokolo vybuchujúcich bômb mám zbaliť. Po ktorých veciach by som siahla? Čo by som si so sebou zobrala? Nie je to otázka typu, ktoré tri veci by ste si zobrali na opustený ostrov. Toto nie je plánovanie dovolenky. Ak si spomeniete, kde máte pas, asi si ho zoberiete. Peňaženku, telefón a utekáte hoc aj len s tým, čo máte práve na sebe. Ide o život, o Vaše deti. To je to najpodstatnejšie čo máte.      

"Sme zo Záporožia. Vyrábali sa tam slávne autá Záporožec. Na Slovensko som s dcérami prišla 4. marca. Nemohli sme zostať doma. Vojská sa začali približovať k Vasiljevke kúsok od nášho domu. Výbuchy sme počuli čoraz hlasnejšie. Moje malé dieťa vyšlo na ulicu a pýtalo sa ma: mama a oco vybuchnú? Povedala som jej, že nie! A ujo a susedia? Vtedy mi zavolal známy zo Slovenska a povedal mi: "Ber deti a choď!"

"Domov bolo veľmi ťažké opustiť, ešte ťažšie bolo dostať sa do preplneného vlaku. Deti spali na rohožkách, na taškách. V Ľvove sa dostať do vlaku už vôbec nedalo, boli tam veľké davy, všade tlačenica. Našťastie nás tam prijali veľmi dobre a pomohli nám." 

"S rodinou som v kontakte, práve vďaka dobrovoľníkom, ktorí nám dali SIM kartu. Brat, otec, aj mama zostali doma. Robím si kvôli nim veľké starosti a bojím sa o nich. Z domu som odišla 1. marca, práve keď mama oslavovala jubileum 55 rokov. Stihli sme si ešte spolu sadnúť, porozprávať sa, niečo malé zjesť a potom som hneď odišla. Chcela by som zostať tu, kým sa vojna neskončí, potom by som sa, samozrejme, chcela vrátiť domov za svojou rodinou."

"Nerozumiem, prečo sa deje, čo sa deje. Rusi nám neveria. Nech skúsia prežiť to isté čo my, nech aj im púšťajú sirény, nech s deťmi niekoľkokrát denne utekajú do pivnice alebo do úkrytu. Deti plačú, mrznú, lebo ste ich v rýchlosti zobrali v tom, v čom spia. To čo im ukazujú, nie je pravda! Nás tu bombardujú! Chcem ísť za rodičmi, chcem ísť domov, mám strach! Susedia tam zostali, majú malé dieťa, okolo nich vybuchujú bomby a čoskoro už nebudú mať ani čo jesť..."