Igor (60)

8. júna 2022, Žilina. 104. deň vojny.

Nechcel, aby som fotografovala jeho tvár. Keď si prečítate, čo mi povedal, asi pochopíte, prečo to tak bolo. Je to jednoduchá historická analýza situácie a vedenia Ruska. Jeho názor sa nezlučuje s politikou Ruska, a môže byť vnímaný ako problematický. Úlohou tohto dokumentárneho projektu nie je politizovať, ale názory jednotlivých svedkov vojny je dôležité vypočuť. Som pánovi doktorovi vďačná, že do mňa vložil dôveru, a že so mnou svoje názory zdieľal. 

“Utiekol som evakuačným vlakom z mesta Sumy. Situácia v meste bola naozaj vážna. Rusi sa dostali prakticky na predmestie, boli sme obkľúčení z troch strán. Najskôr boli evakuované ženy s deťmi, ale našli sa aj vagóny pre starších ľudí. Rozhodol som sa odísť, pretože situácia bola neznesiteľná. Neustále sirény, beh do úkrytov... Najskôr som bral nebezpečenstvo vážne, ale potom si na to zvyknete, už nemáte energiu niekoľkokrát za noc bežať do pivnice. Takto sa začalo chovať čoraz viac ľudí, a ku koncu už väčšina obyvateľov našej bytovky nikam nechodila. Aby ste si to vedeli predstaviť: ráno si chystáte o 9tej raňajky, a už za pol hodinu sa spúšťa siréna a vy musíte niekam bežať. Ľudia sa už ani nevyzliekali, boli stále pripravení na útek. Žijete zacyklení v akýchsi zvláštnych kruhoch, ktoré nemajú koniec, žiadne svetlo na konci tunela, iba každodenná nervozita a strach. Keď som sa dozvedel, že sa chystá evakuácia, rozhodol som sa, že odídem. Nikto nevedel, ako sa to skončí. Mohli sme dopadnúť ako Mariupol.”

“Na našom sídlisku pristavili kolónu 40 evakuačných autobusov. Tie sa rýchlo zaplnili a musel som hodiny čakať, či pre mňa bude vôbec nejaké voľné miesto. Nakoniec ma vzali a odišli sme do Záporožskej oblasti, kde nás najskôr nakŕmili a potom nás posadili na vlak. Vlakom sme išli do Ľvova. Tam som sa rozhodol nejaký čas zostať. Mnohí však hneď presadli na ďalší vlak a odišli do Poľska. V Ľvove boli ľudia z celej Ukrajiny, niektorí tam čakali na svoj vlak v radách aj 2 dni.”

“Vedel som, že do Poľska smeruje väčšina ľudí a preto som sa rozhodol ísť na Slovensko. Najskôr som išiel autobusom do Košíc, kde mi dobrovoľníci poradili Žilinu. Krajina sa mi páči, je tu čisto, pokojne, ľudia sú dobrí, pomáhajú nám. Toto je v skratke môj príbeh. Nemyslím si, že sa niečím odlišuje od tisícov iných príbehov, ktoré ste už istotne počuli. Do Žiliny som prišiel 30. mája.”

“Doma som pracoval v zdravotníctve, som doktor. Na starosti som mal veľké podniky, kde som vydával pracovníkom rozhodnutia o spôsobilosti na prácu. Takto si privyrábam na dôchodku, už mám 60 rokov.”

“Rodičia zostali doma. Majú 86 rokov, v ich veku by bola cesta veľmi náročná. Snažil som sa ich prehovoriť, ale bezvýsledne. Som rozvedený, s mojou rodinou a deťmi nemám intenzívny kontakt, ani neviem, kde sa nachádzajú. Prišiel som sám. Nebudem predsa doma sedieť a čakať, či na mňa spadne bomba. Žiť pod takým tlakom sa nedá. V jednom momente sa rozhodnete, že si zbalíte veci a odídete. Aj teraz sú Sumy obstreľované, žijeme len 30 km od ruských hraníc. Vrátiť sa chcem, ale situácia sa musí upokojiť. Mám na Ukrajine veľa známych, ktorí tam zostali, ale čo je s nimi, neviem. Stratil som SIM kartu, cez ktorú sme komunikovali, spolu s ňou aj všetky kontakty. Rád by som vedel, čo sa s nimi stalo. Človek číta o tom, čo sa deje, ako sú obyčajní ľudia nútení zbierať telá po meste a zhromažďovať ich pri cestách, odkiaľ sú vyvážané ktovie kam. Známa z Mariupolu mi hovorila, že mesto je úplne zničené. Nikto nevie, čo bude ďalej s mestom, s bytovkami, so závodom. Všetko je zničené. Jediná nádej je západ, ktorý nám môže pomôcť. Musíme však najskôr vyhrať. A ja verím, že vyhráme.”

“Vojna bola nevyhnutná. Rusi sa na ňu roky pripravovali. Pred nami napadli Gruzínsko, Moldavsko, každého okolo seba sa snažia rozkúskovať. Putinovi sa nepáčilo, že stratil svojho chránenca Janukoviča. Investovali do neho množstvo peňazí, ale ľudia to videli inak, a aj ho nakoniec zosadili. Svoju úlohu zohralo aj to, že Janukovič rozhodol, že Ukrajina nebude smerovať do EÚ a predĺžil prenájom Sevastopoľa Rusku. Národu sa to nepáčilo, a tak museli konať. Putin to Ukrajincom odpustiť nemôže a toto je jeho pomsta. Jeho činy nemajú žiadnu logiku. Ťažko povedať, čo sa v jeho hlave deje, či je vôbec psychicky zdravý. Mne sa zdá, že trpí paranojami. Rusko trpí kvôli masívnym sankciám zo všetkých strán, ale on to nevidí, je to celé nezmyselné. Je to strašné, že jeden človek takto ničí tak veľkú krajinu. Neviem, či sa ho všetci boja, alebo národ uveril propagande a preto ho podporujú. Očividne ho mnohí podporujú, a to aj napriek tomu, že im na fronte umierajú vlastné deti. Najstrašnejšie je, že Rusko má jadrový arzenál. Nikto neveril, že bude vojna, ale on sa tak rozhodol. Je veľmi ťažké predvídať, čo ešte urobí. Na Ukrajine dnes viac ako 90% obyvateľov nenávidí Rusko. Také vzťahy, ako boli pred vojnou, už nebudú nikdy. Muselo by sa vymeniť niekoľko generácií, ale možno ani to nebude stačiť.”

“Putin sa nezastaví pred ničím. Zbavuje sa generálov, nepohodlných ľudí posiela umierať na front. Rusko je raz už taká krajina, ktorá stále s niekým bojuje. Aj ZSSR išla do Afganistanu, a načo? Kvôli holým kameňom a pustatine? Veď im to dalo len mŕtve telá a krv. Teraz som počul, že sú aj niekde v Afrike. U nich bola vždy túžba byť na vrchole sveta, vždy sa budú snažiť. To, ako sa snažili Nemci cez vojnu, sa neustále snažia aj Rusi. Dnes je Stalin v Rusku opäť idolom, a to aj napriek tomu, že to bol masový vrah. Putin sa mu chce veľmi podobať. Čaká ho smrť, ale kedy? Aj Rusko možno raz zahynie. Krajina sa vždy držala len vďaka silnej moci zhora, ale ak tá povolí, celá krajina sa môže rozpadnúť. To je osud impérií. Večné impériá neexistujú. Toto sú len posledné kŕče, ktoré sa snažia zabrániť jej rozpadu. V minulosti existovali obrovské impériá ako Rímska ríša, Britské, Francúzske impérium, každé sa nakoniec rozpadlo. Vesmír sa pokoriť nedá. Pri Putinovi naozaj neviete, čo bude ďalej. Nemôžeme povedať, že zaútočí na Európu, ale nemôžeme ani s istotou povedať, že sa tak nestane. Veď je to človek, ktorý sa zaoberá okultizmom. Spolu so Šajgu vraj niekde v tajge chodili za šamanmi, kde zabíjali medveďov a orly a výsledok bol taký, že dostali predpoveď, že vojnu vyhrajú. Teraz tomu rozumiete? Azda sa dá rozhodovať o takýchto dôležitých veciach na základe nejakých hlúpych obradov? Je to pohroma pre celý svet.”