Alina (37), Daniil (15), Nikita (10) 

Nedeľa, 6. marca 2022, Trenčín

Mladá matka dvoch synov. Nebyť detí, nikam by neodišla. Tento rok im už nikto nevráti.       

"Nad Slovenskom sme pôvodne vôbec nepremýšľali, chceli sme ísť do Francúzska alebo do Nemecka, ale náš futbalový tréner nám odporučil Trenčín ako miesto, kde je veľmi silný mládežnícky tím a kde sú dobré školy. Mladší syn by sa chcel vo svojom živote venovať futbalu. V Kyjeve hral v základnej zostave. Radi by sme tu zostali. Ak nie, ako ďalšiu alternatívu máme Nemecko."

"Čo sme si hneď všimli, je to, ako je tu pokojne, cez víkend je všetko zatvorené. Páčiť sa mi tu veľmi páči, ale doma je doma. Manželovi som hovorila, že nikdy som s takým ťažkým srdcom neodchádzala. Druhý deň po vypuknutí vojny sme sa rozhodli odviezť deti z krajiny. Nikdy som si nepredstavovala, že sa budem musieť rýchlo zbaliť, naskočiť s deťmi do auta a odísť z krajiny, jazdiť po neznámych cestách. Manžel zostal na západnej Ukrajine a pripojil sa k miestnej domobrane. Vlastne celá rodina zostala doma, aj moji rodičia aj svokrovci. Do Kyjeva sa teraz už ani dostať nedá. Len ak ste dobrovoľník, vojak alebo zdravotník. Z Kyjeva na západnú Ukrajinu sme išli 3 dni, prišli sme sem včera. No dovtedy si predstavte, že sme 200 km išli 7 hodín. Našťastie nemám malé deti, tie zápchy boli naozaj strašné."

"Som operná speváčka, pracovala som v jednom z kyjevských divadiel a s manželom sme vlastnili 3 kaviarne. Žijeme približne 15 km za Kyjevom, vo vládnom mestečku, kde žijú všetci politici. Tam sme po babke zdedili pozemky a postavili sme si dom. Zatiaľ je to jediná časť, ktorá nebola bojmi dotknutá. Ale najbližšie 3 dni majú byť veľmi zložité. Rusi chcú mesto obkľúčiť a dostať sa práve tam. Od mojich známych, ktorí žijú v iných mestách, ako napríklad Irpiň, mám správy, že z ich domov zostali iba ruiny. V Chersone sa snažia obsadiť najväčšiu ukrajinskú atómovú elektráreň. Je tam 5 reaktorov. Výbuch tam môže zničiť celú Európu, ale Rusom je to jedno."

"Máme známych v Moskve. Prvé dva dni sme boli v kontakte, ale potom sme sa im už nedovolali. Oni si ani nevedia predstaviť, akú hrôzu tu spôsobili, a preto je pre mnohých možno lepšie nad tým nepremýšľať. Nachádzajú sa v akejsi bubline a to je ešte nebezpečnejšie. Všetci vedeli, čo sa stalo v Afganistane, v Gruzínsku, a nakoniec sa to stalo aj nám. Najhoršie je, že sa to už vrátiť nedá. Rusko je ako mlynček na mäso, kde príde všetkých pomelie a necháva za sebou iba mŕtve krajiny. Nie je možné, aby mal jeden človek toľko moci a zodpovednosti vo svojich rukách a toto robil. Je to strašné. Rusom prajem, aby nikdy nemuseli zažívať to, čo Ukrajinci. Aby nemuseli naložiť svoje deti do áut, opustiť svoje domovy a utekať nevedno kam s tým, že sa možno už nebudú mať kam vrátiť."