Tamara (63), vnučka (6)

Pondelok, 7. marca 2022, Inovec

Každá matka sa bojí o svoje deti. Nie je to klišé, strach o deti je ten najtemnejší strach, ktorý matka pozná. Tamara v krajine, kde zúri vojna, musela zanechať obe svoje deti. Utiekla s vnučkou, o ktorú sa teraz stará, nahrádza jej oboch rodičov. Pred deťmi musia byť tieto ženy silné. Držať sa, aby sa nerozsypali. Plačú v noci, do vankúšov, vtedy, keď ich nikto nevidí a nepočuje.        

"Na Slovensko sme prišli z mesta Vinnycia, pretože u nás začala vojna. Za noc sme pri náletových sirénach chodili aj 5-7 krát do úkrytu. Veľmi sa báli hlavne deti. Doma zostal môj 34 ročný syn a dcéra, matka mojej vnučky. Dcéra má 35 rokov a pracuje na polícii. Zostal tam aj môj manžel, išiel za svojou mamou, ktorá býva viac ako 100 km ďaleko a má 85 rokov."

"S rodinou sme v kontakte každý deň. Všetci dúfame, že sa vojna skončí čím skôr a budeme sa môcť vrátiť do našej vlasti, na Ukrajinu."

"Na Slovensku nás prijali veľmi pekne, sú tu veľmi dobrí, štedrí ľudia. Sme im veľmi vďační, patrí im veľká vďaka!"

"Rusom chceme odkázať, že chceme, aby sa vojna skončila čím skôr, aby bol zas na svete mier. My vojnu nechceme a ani oni vojnu nechcú. Všetci podporujeme mier a priateľstvo. Čakáme na skorý koniec vojny."