Oksana (38), Sofia (12), dvojičky Varvara a Zlata (10)

Sobota, 5. marca 2022, Žilina

V otvorenom priestore s kapacitou 150 ľudí ma zaujala rodinka - matka s tromi dievčatami. Deti pobehovali navôkol a hrali sa s krabicou korálok. Odhadujem, že si ich nepriniesli z domova, ale pochádzali z humanitárnych darov verejnosti. To, že sa deti vedia zahrať s hocičím je známe, ich kreativita ešte nie je otupená ako v prípade dospelých. Vidieť však, ako sa ukrajinské deti dokážu hrať len s malými kúskami papiera alebo niekoľkými korálkami je ťažké sústo. Všetky svoje hračky, kamarátov, všetko, čo poznali, museli nechať doma. Na Oksane vidieť veľkú únavu, neustále telefonuje, je v očividnom strese, ale venuje mi aspoň krátku chvíľku. Odfotím ich a tak ako ostatným, aj jej sľúbim, že im fotografie pošlem. Aspoň na chvíľku sa mi na jej tvári podarilo vyčariť úsmev. 

"Utiekli sme, aby sme ochránili naše deti pred vojnou. Veľmi sa báli zvukov sirén. Museli sme kvôli nim odísť a hľadať bezpečie. Prišli sme dnes o druhej hodine ráno. Mnohí členovia mojej rodiny zostali doma, sme však s nimi v kontakte cez Viber a Whatsapp. Neustále spolu komunikujeme. Zatiaľ nevieme, čo bude ďalej. Musíme sa najskôr upokojiť a trochu si oddýchnuť."

"Rusom by som odkázala, že chceme mier a chceme sa vrátiť domov na Ukrajinu. Nech idú do ulíc a nech Putinovi ukážu, že aj oni chcú mier a nie vojnu."

"Pomáha nám tu množstvo dobrovoľníkov, za čo sme im vďační. Máme známych v Poľsku, sme s nimi v kontakte a budeme sa spoločne snažiť túto situáciu vyriešiť. Ešte nevieme, kam pôjdeme a čo s nami bude."